Серая Маркович Шапшал (1873 -1961)

Опыт биографического очерка

Виктор Дзевановский-Петрашевский

dzevanovsky@gmail.com
(Szwajcaria)

Abstrakt

W tym artykule autor odtwarza z materiałów archiwalnych, z których większość jest publikowana po raz pierwszy, książek i wspomnienień biografię hachama S. M. Szapszala (1873-1961), wybitnego syna ludu karaimskiego, naukowca, osoby publicznej z pierwszej połowy XX wieku, który uratował swój lud podczas II wojny światowej. Ponadto przeszedł do historii jako twórca Muzeum Kultury Karaimskiej, kilku bibliotek naukowych, kenesy i badacz ikon muzułmańskich.


Słowa kluczowe:

Karaimi, historia studiów orientalnych w Rosji, biografia hachama Seraja Szapszała, nowe materiały archiwalne, nauczyciel perskiego szacha, ostatni imperator Rosji, emigracja rosyjska

Bibliografia

Adamova A. T., Persidskie rukopisi, živopis’ i risunok XV – načala XX v. Katalog kollekcii Gosudarstvennogo Èrmitaža. Sankt Petersburg, 2010. Google Scholar

Blagova G.F.: A. H. Samojlovič. Haučnaâ perepiska. Biografiâ. Moskva 2008. Google Scholar

Būčys, Ž., Jočytė V., Slušinskaitė: M., Seraya Szapszal’s Karaim Collection. National Museum of Lithuania. Vilnius, 2003. Р. 18. Google Scholar

Bykov A. A.: Posmertnyj dar profesora S. M. Šapšala. Hovye postupleniâ. – Soobŝeniâ Gosudarstvennogo Èrmitaža. XXVVII, Moskva 1966, 110-111. Google Scholar

Čirkin S. V.: Dvadcat’ let služby na Vostoke. Zapiski carskogo diplomata. Moskva 2006. Google Scholar

Devanovskij V. M.: Neskolko slov o tom, kak sozdavalos’ Obŝestvo Russkih Orientalistov. Irano-Slavika. Nr 2(29), 2015, s. 46-48. Google Scholar

Devanovskij V. M.: S. M. Šapšal. Valentin Alekseevič Žukovskij. Iż ličnyh vospominanii ego byvšego učennika. Karaimskie vesti 4 (102) noâbr’-dekabr’ 2011. Sankt Petersburg, 2014, 16-17. Google Scholar

Devanovskij-Petraševskij V. M.: Antonij Feodulovič Haŝab (1874-1948): novye materialy k biografii učenogo arabista. – Podarok učenym i utešenie prosveŝennym: sbornik statej, posvâŝennyj 90-letiû professora A. A. Dolininoj. Sankt Petersburg 2016. S. 403-435. Google Scholar

Dolinina A. A.: Hevol’nik dolga. Sankt Petersburg 1994. Google Scholar

Efetova-Gabaj L. A.: Priezd S. M. Šapšala v Krym.- Hadži Serajâ Han Šapšal. Vydaûŝijsâ syn karaimskago naroda. Simferopol’ 2010, s. 156-159. Google Scholar

Fuki A. I.: Karaimy – synov’â i dočeri Rossii. Rasskazy i očerki ob. Učastii v boâh ot Krymskoj vojny do Velikoj Otečestvennoj voiny. Moskva 1995. Google Scholar

Genis V. L.: Vice-konsul Vvedenskij. Služba v Persii i Buharskom hanstve (1906-1920 gg.). Moskva 2003. Google Scholar

Guliev V.: M. Šapšal – azerbajdžamoved, ili nasi brat’â – karaimy. Rukopis’. Google Scholar

Halidov A. B., Arabskie rukopisi Instituta Vostokovedeniâ. Kratkij katalog. Č. 1. Moskva 1986. Google Scholar

Kal’fa A. I.: Hadži Serajâ Han Šapšal. Biografičeskij očerk. - Hadži Serajâ Han Šapšal. Vydaûŝijsâ syn karaimskago naroda. Simferopol’ 2010, s. 28-39. Google Scholar

Karačaevecev, S. Vyrubova Anna A.: Frejlina Eâ Veličestva. Intimnyj dnevnik I vospominaniâ A. Vyrubovoj. Riga, 1928 Google Scholar

Kefeli V. I.: Materialy k serii „Narody i kul’tury”. Vyp. XIV Karaimy. Kniga 2. Moskva, 1993. Google Scholar

Kizilov M. B.: Hovye materialy k biografii S. M. Šapšala w 1928-1939 gg. – Materialy Devâtoj Ežegodnoj Meždunarodnoj Meždisciplinarnoj Konferencii po Iudaike. Moskva, 2002, č. 1, s. 255-273. Google Scholar

Kizilov M. B.: Il’âš Karaimovič i Timofej Hmel’nickij: krovnaâ mest”, kotoroj ne było. Karadeniz Arastirmalari. Cilt: 6. Sayi: 22. Yaz 2009. Р. 45. Google Scholar

Kononov A. H.: Biobibliografičeskij slovar’ otečestvennyh tûrkologov. Dorevolûcionnyj period. Moskva 1974. Google Scholar

Korlâkov A.: Velikij Russkij Ishod. Evropa: Russkaâ èmigraciâ v fotografiâh. 1917-1939. Pariž 2009. Google Scholar

Kulikova A. M.: Vostokovedenie v Rossijskih zakonodatel’nyh aktah (konec XVII v. – 1917 g.) Sankt Peterburg 1994. Google Scholar

Labanauskienė D.: Karaimų rankraščių rinkiniai Lietuvos mokslų akademijos bibliotekoje: Serajos Šapšalo karaimikos rinkinys [sudarytojas Žygintas Būčys]. Vilnius: Lietuvos nacionalinis muziejus. [2003]. S. 167. Google Scholar

Lavrinenko N. A.: Professor V. F. Mihorskij i ego perepiska s sovetskimi vostokovedami. – Iran. Istoriâ i kil’tura v srednie veka i novoe vremâ. Moskva 1980, s. 143-167. Google Scholar

Miliband S. M.: Vostokovedy Rossii. XX – načala XXI v. Biobibliografičeskij slovar’. T. 2. Moskva 2008. Google Scholar

Oppel’ V. A.: Hstoriâ russkoj hirugii. Kratkij očerk. V 2-x častâh. Vologda 1923. Google Scholar

Ormeli V. Û.: Moi vstreči s Hanom Šapšalom. - Hadži Serajâ Han Šapšal. Vydaûŝijsâ syn karaimskago naroda. Simferopol’ 2010, 160-163. Google Scholar

Petrov-Dubinskij O. V.: S. M. Šapšal v Persii. Putešestvie po šapšalovskim mestam 100 let spustâ. Karaimskie vesti. 2008, 6(87). S-1-12. Google Scholar

Platonov O. A.: Ternovyj venec Rosii. Nikolaj II i sekretnaâ perepiska. Čast’ III. Moskva 2005. Google Scholar

Šapšal S. M.: Predki, detstvo S. Šapšala, učéba, deâtel’host’ do 1919 g. - Hadži Serajâ Han Šapšal. Vydaûŝijsâ syn karaimskago naroda. Simferopol’ 2010, Google Scholar

Šapšal S. M.: Valentin Alekseevič Žukovskij. – Očerki po istorii russkogo vostokovedeniâ. Vyp. 5. Moskva 1960. Google Scholar

Sarač M. I.: [Vstupitel’noe slovo] – Karaimskaâ Narodnaja Ènciklopediâ. Moskva 1995. T. 1, s. 11-19. Google Scholar

Shapira, Dan: Khazars and Karaites, Again - Karadenis Arastirmalari. Sayi 13. Bahar. 2007. Р. 45. Google Scholar

Sorokina M. Û.: Rossijskoe Naučnoe Zarubež’e. Materialy dla biobibliografičeskogo slovarâ. Pilotnyj vypusk 3. Vostokovedenie XIX – pervaâ polovina XX v. Moskva 2010. Google Scholar

Vashanov M. K.: Russkie voennye vostokovedy do 1917 g. Biobibliografičeskij slovar’, Moskva 2005. Google Scholar

Vasil’eva D. O.: Arabskie molitvy v izobrazitel’nom ickusstve Irana XIX-XX vv.: šiitckaâ ikonografiâ. Kul’tura Aravii v Aziatskom kontekste. – Sbornik statej k 60-letiû M. A. Rodionova. Sankt Petersburg, 2006. Google Scholar


Opublikowane
2018-12-20

Cited By / Share

Дзевановский-Петрашевский, В. (2018). Серая Маркович Шапшал (1873 -1961): Опыт биографического очерка. Almanach Karaimski, 7, 25–65. https://doi.org/10.33229/ak.2018.7.02

Autorzy

Виктор Дзевановский-Петрашевский 
dzevanovsky@gmail.com
Szwajcaria

Urodził się w Leningradzie w 1985 roku. Uczeń prof. A. A. Dolininoj (1923-2017).Niezależny badacz. Mieszka w Zurichu. Zainteresowania badawcze: historia rosyjskiego wschodoznawstwa, fotografii, sztuki jubilerskiej oraz wydawnictw nutowych.



Statystyki

Abstract views: 159
PDF downloads: 85


Licencja

Prawa autorskie (c) 2018 Almanach Karaimski

Creative Commons License

Utwór dostępny jest na licencji Creative Commons Uznanie autorstwa – Użycie niekomercyjne – Na tych samych warunkach 4.0 Międzynarodowe.

Autorzy

Autorzy tekstów przyjętych do publikacji w czasopiśmie Almanach karaimski są zobowiązani do wypełnienia, podpisania i odesłania na adres redakcji umowy o udzielenie nieodpłatnej licencji do utworów, z zobowiązaniem do udzielania sublicencji CC.

Zgodnie z umową, autorzy tekstów opublikowanych w czasopiśmie Almanach karaimski udzielają Związkowi Karaimów Polskich niewyłącznej i nieodpłatnej licencji oraz zezwalą na użycie sublicencji Creative Commons Attribution-NoDerivatives 4.0 International (CC BY-ND 4.0).

Autorzy zachowują prawa do dalszego, swobodnego rozporządzania utworem.

Użytkownicy

Zainteresowani użytkownicy internetu uprawnieni są do korzystania z utworów opublikowanych roku w Almanach karaimski pod następującymi warunkami:

  • uznanie autorstwa - obowiązek podania wraz z rozpowszechnionym utworem, informacji, o autorstwie, tytule, źródle (odnośniki do oryginalnego utworu) oraz samej licencji;
  • bez tworzenia utworów zależnych - utwór musi być zachowany w  oryginalnej postaci, nie można bez zgody twórcy rozpowszechniać np. tłumaczeń, opracowań.

Do wszystkich tekstów opublikowanych przed 2018 r. prawa autorskie są zastrzeżone.

Inne

Związek Karaimów Polskich zachowuje prawo do czasopisma jako całości (układ, forma graficzna, tytuł, projekt okładki, logo itp.).

Wersja papierowa czasopisma jest pierwotna.